Maďarský gravel pohár Bakony
Gravel preteky v Maďarsku boli pre mňa až doteraz veľkou neznámou avšak dobrou PR prácou tamojšej skupiny KLND.eu venujúcej sa téme gravelu u našich južných susedov, som vnímal celkom silnú základňu jazdcov a peknú sériu pretekov rozprestrenú do celého roka.
Pre svoju premiéru v tejto sérií som sa rozhodol pre štart na pretekoch Bakony (podľa rovnomenného pohoria nachádzajúceho sa severne od Veszprému). 100% “offroad” okruh s 33 kilometrami a kopcovitým profilom ,ktorý si kategória Elite strihne 3x nás má previesť rozľahlým a neprehľadným dubovým lesom (dokopy 110km, 2000m prevýšenia).
Povrch trate už v retrospektíve prial vyznávačom širokých MTB plášťov keďže na trati by ste naozaj nenašli ani kúsok asfaltu. Väčšinu času na okruhu sme strávili na širokej “šotolinovej dialnici” s pomerne hrubozrnným štrkom a pevným podkladom, zvyšok boli točité 2-pruhové lesné cestičky miestami súcejšie na horský bicykel avšak stále plne zjazdné aj pre 40mm plášte (akých bolo na štartovej čiare prekvapivo veľa). Počasie pretekom prialo, počas celého času nás malo sprevádzať jemné mrholenie a príjemná teplota do 25°C, na základe toho bolo jasné ,že watty budú vysoké po celú dĺžku pretekov a nebude sa dať očakávať ,že by konkurencia začala ku koncu vädnúť.
Na základe mála vstupných informácií som do pretekov zvolil univerzálny gravel set-up - plášte TUFO Thundero 48, pohon 46z predu, 10-52z vzadu. Bike ovešaný knotmi na prípadnú rýchlu opravu defektu. Výživa na 4 hodiny pozostávala hlavne z ionťáku a len minima gélov (dokopy 3l vody a asi 100g sacharidov/hodinu.
Preteková taktika bola pre tento deň mimoriadne priama - krivku výkonu čo najviac narovnať a vynúť sa ostrým zubom (akceleráciám do krátkych kopcov) alebo inými slovami, držať konštantný výkon hore aj dole kopcom. Po štarte sa na úvodných “hupoch” držím vpredu a vďaka taktike prísť pod kopec na čele (prípadne s náskokom na pelotón) a na vrchole kopca sa scedený na konci “balíka” stále udržať v háku funguje a ja tak celkom plynule prichádzam pod prvé dlhé stúpanie kde sa lúčim s čelom na najbližšiu hodinu. Tu dávam veľký dôraz na čo najrýchlejší prejazd technickými pasážami a čo najplynulejšie prechody do strmých technických stúpaní. Keďže toto bol zároveň aj môj “recon” trate, v zjazdoch som striedmejší aj keď trať je dobre čitateľná a neskrýva v sebe nástrahy.
Pri vstupe do druhého kola sa prekvapím, čelo pretekov zastavilo na bufete sa občerstviť, zatiaľ čo ja beriem za jazdy fľašu a razom sa ocitám na čele. Postupne sa pozbieha skupina a takto ideme zas až pod rovnaké stúpanie ako v prvom kole kde sa tentoraz oddelil už len dvaja najsilnejší vrchári ,zatiaľ čo ja sa mojím konštantným výkonom tentoraz už držím v stíhacej 5 člennej skupine ,ktorá dobre spolupracuje na rýchlych “šlapavých” zjazdoch.
Do posledného kola po rýchlom zjazde na riziko už vchádzam sám, čelo pretekov nechytím avšak na najrovnejšom úseku chytám druhého jazdca a začína dlhý duel o druhé miesto. Kým prvé kopce ešte držíme nádej na víťazstvo a spolupracujeme v polovici posledného kola prichádza prvý útok súpera do dlhšieho stúpania na ,ktorý neodpovedám ale pomaly (asi 3 minúty) ho dorážam a vzápätí do zjazdu kontrujem.
Takto si vraciame údery až do cieľa, ja riskujem a letím v zjazdoch, on ma ničí v prudkých stúpaniach, no keď prídeme na vrchol posledného stúpania asi 4km pred cieľom verím v šach-mat. V poslednom zakrútenom zjazde zozadu nastupujem, získavam 5-10 metrov a tie kontrolovaným riskom držím až do cieľovej točky kde nemusím ani testovať svoj špurt na unavených nohách.
Nakoniec teda druhé miesto, ktoré beriem všetkými desiatimi, asi 4 minúty za čerstvým maďarským šampiónom v MTB maratóne. S časom tesne nad 4 hodiny a normalizovaným výkonom 280w som spokojný a môžem konštatovať ,že príprava a hlavne prevedenie pretekov boli ideálne.
Nakoniec zaujímavý postreh z tejto podarenej akcie je vyhlasovanie víťazov, to prebehlo expresne rýchlo (trvalo 20 minút a začalo 40 minút po mojom prejazde cieľom) a na moje prekvapenie, po vyhlásení sa nerozbehol húf ľudí rýchlo k autám, miesto toho ostal takmer každý ešte na debatu nad domácou pizzou, to je len malý dôkaz toho akú príjemnú atmosféru sa podarilo organizátorom vytvoriť, dúfam ,že si to čoskoro zopakujem.
